Smrekové drevo

Drevo smreku je smotanovo biele až hnedasté, s výraznými letokruhmi. Na všetkých troch rezoch (priečny, pozdĺžny, utočný) ľahko zaznamenáme zreteľné farebné odlíšenie jarné a letné prírastkové vrstvy dreva. Jadro nie je farebne odlíšené, a ak sa miestami (od podzemku) vyskytuje tmavšie zahnednutie, jedná sa o vadu, počiatok hniloby. Smrek je aj cez svoju mäkkosť húževnatý, pomerne pevný a pružný. Smrekové drevo má veľmi výhodné vlastnosti pre opracovanie, preto sa smrek stal, vďaka človeku, naším najrozšírenejším stromom. Smrekové drevo je mäkké, hodvábne lesklé, voňajúce živicou, pomerne ľahké, dlhovláknité, pritom veľmi pružné a pevné, dobre štípatelné. Dobre sa reže, hobluje, frézuje, klíží, morí, natiera a farbí. Pomerne málo sa rúca a zosychá. V suchu je veľmi trvanlivé. Tesár ho používa na trámy, krokvy, debnenie aj podbitie. Stolár na tzv. sedliacky (mäkký) nábytok. Zo starých trámov sa zhotovujú repliky často maľovaných a inak ozdobených truhiel, komôd, skríň a pod. Smrekové drevo je dôležitou surovinou pre výrobu papiera. Zvláštnosťou je tzv. rezonančný smrek, ktorý je nenahraditeľný pri výrobe hudobných nástrojov. Smrekové drevo je lákavé sústo pre drevokazný hmyz, najmä červotoča. Hotové výrobky je najlepšie už preventívne chrániť .